Zopár obrázkov z Afriky - z krátkeho pobytu v Ghane


Prednedávnom som sa vrátila z krátkeho pobytu v Ghane. Bol to iba necelý týždeň, ktorý má presvedčil o tom, že ak by som mala príležitosť ísť tam znovu, tak by som neváhala ani chvíľu.

Keď sme sa ubytovali v hoteli, začudovane sme sa pozerali okolo seba, koľko Európanov a Američanov tam bolo ubytovaných. Čo tí všetci tu robia? Je pravda, že to bolo v hlavnom meste Accra a dôvodov pre obchodné či iné oficiálne stretnutia bolo viac ako dosť. Osobitne sme krútili hlavami nad mladými Američankami, ktoré každé ráno vychádzali z hotela s ruksakom na pleciach a mapou v ruke za novými dobrodružstvami.... Myslím si, že dobrodružstvo nemusí Európan či Američan nejako zvlášť vyhľadávať. Už len samotná prechádzka po ulici má taký charakter. Napríklad oproti nášmu hotelu bolo trhovisko, na ktorom sa predávalo, bývalo, prespávalo i hral futbal. Do toho všetkého matky, nesúce náklad na hlave, jedno dieťa zavesené vo vaku pred sebou a druhé vo vaku na chrbte .... a k tomu tá grandiózna chôdza .... a my sa sťažujeme, že musíme vláčiť igelitky s nákupom z obchodu... až do auta a potom vyniesť po schodoch do bytu.

Ghana01

 

Ghana02

  

Ghana03

Ináč, môjmu rozhodnutiu cestovať do Ghany sa všetci známi čudovali a považovali to za veľmi odvážne. Najmä keď som im hovorila, že už mám za sebou očkovanie proti žltej zimnicy (povinné), brušnému týfusu, rôznym hepatitídam a že vízum si musím ísť vybaviť do Prahy. A okrem toho nezabudnúť na antimalariká .... ale nevadí, všetko niečo stojí a mne pobyt v Ghane za to určite stál. Musím povedať, že na ulici v Accre som sa necítila nebezpečne, i keď tých bielych tvárí tam bolo vidieť zriedkavo. Muži na ulici sa usmievali, zjavne sa chceli prihovoriť a porozprávať. Jedno ráno som sa vybrala do novinového stánku kúpiť si noviny (oficiálny jazyk je angličtina). Obišla som celý stánok, ktorý bol obvešaný novinami a ... predavača nikde. Ľudia postávali a čítali noviny, nekupoval nikto. Nakoniec som zo zadu našla vchod do stánku, kde sa  ma predavač začudovane opýtal, či si tie noviny chcem naozaj kúpiť. A náš rozhovor sa začal. Odkiaľ som, ako sa mi páči, prečo som prišla a po piatej otázke nasledovala výmena emailových adries. Tú svoju som mu napísala do dlhého zoznamu,  pravdepodobne predchádzajúcich kupujúcich novín v jeho novinovom stánku. 

Ghana04

  

Ghana05

Ďalší zážitok bol nákup v honosne nazvanom ART CENTRE. Bol čas obeda, jedna pani v mise na hlave priniesla nejaké jedlo, rozložila sa pred reštauráciou na ceste a začala predávať obedy. Vedľa nej sa o chvíľu rozložila ďalšia s varenou kukuricou, ďalší šúpal pomaranče (pomaranče sa v Ghane jedia tak, že si človek ako keby vytláčal šťavu do úst), kúsok ďalej sa začali piecť plantáty a v prachu sa váľala nádoba s práškovým cukrom pre prípad, že by zákazník chcel sladkú verziu pečených plantátov. Nič pre naše žalúdky, zostali sme pri pive v reštaurácii....
Za ART CENTROM je chudobná obytná štvrť, z jednej strany obmývaná Atlantickým oceánom. Všetky príbytky sú pootvárané, tak má návštevník možnosť vidieť všetko bohatstvo jednej izby, miesto pre spánok, odpočinok, uskladnenie vecí ..... v uličkách ženy varia vo veľkých kotloch pre celú ulicu ... pobehujú psi, na konci ulici sa mláke váľajú prasatá .... ale treba byť opatrní, miestnych sa zjavne nepáči, že ich odvážni turisti okrádajú o súkromie ich sveta..... 

Ghana06

 

Ghana07

 

Aby som nezabudla, pláž .... určite tam musíte ísť. Kopec ľudí, hlava na hlave, všetci oblečení, stoja na brehu oceánu a čakajú na prichádzajúce vlny.... podvečer sa na pláži začína diskotéka, všetko tancuje, a ten kto netancuje, aspoň sa do rytmu kýve. Osobitne zaujímavý je spôsob predaja - na ulici, na trojprúdovej ceste, autá stoja v zápche a pomedzi ne chodia predávajúci s tovarom každodennej spotreby na hlave (od chleba, pečených plantátov, cez toaletný papier až po fotoaparáty, či kancelársky papier). 

Ghana09

 

Ghana10

 

Ghana11

A prečo by som sa do Ghany chcela ešte vrátiť? Okrem hlavného mesta som v inej časti krajiny nebola. Navštíviť napríklad taký prales, alebo ísť v nedeľu na bohoslužbu a nechať sa strhnúť dynamikou a zanietením davu ... znovu sa vrátiť do tých ulíc, ktoré my vyryli nezabudnuteľné obrazy do mojej pamäti...